
Československo vraj nie je nič iné ako spomienka, čo nemá budúcnosť. Československé vlastenectvo mnohí odsudzujú ako pozostatok minulosti, v dnešnej dobe zbytočný a hlúpy.
Pre mňa je československé vlastenectvo takisto dobré ako vlastenectvo české alebo slovenské. Nie som o nič menej Slovákom, keď som Čechoslovák. V dnešnej dobe, keď takmer každý všetko ráta v peniazoch, je možno trochu čudné robiť niečo zadarmo len preto, že tomu veríme.
Ale veď všetci vieme, že keby nebolo takých čudákov v Čechách, na Morave a na Slovensku v druhej polovici 19.storočia, ani Slovákov ani Čechov by už nebolo. Dnes si možno ľudia myslia, že vlastenectvo je už zbytočné, nepraktické. Teraz sme tu, tak o čo ide?
Veľa ľudí však zabúda, že máme iba to, čo si urobíme. A to, čo máme, môžeme stratiť tak ako sme stratili Československo. Veď nemusíme robiť priveľa, s Čechmi je nás viac ako 15 miliónov. Keď všetci, úplne všetci urobíme len trochu, dosiahneme svojho. Aj preto chcem byť Čechoslovákom. Len pripomínam, že bez Slovákov by dnes nebolo Čechov a bez Čechov a Československa by dnes nebolo Slovákov, to je historická skutočnosť, ktorú dobre poznal aj M.R.Štefánik.
Od augusta 2009 máme opäť svoje Československo, tentoraz je naozaj naše. Niet nikoho, kto by si ho prisvojil iba pre seba. Nie je to nostalgia za bývalým komunistickým štátom, ani český pokus znovu ovládnuť Slovensko.
Je to rozhodnutie Slovákov byť doma aj v Prahe či na Šumave a rozhodnutie Čechov byť doma aj v krajine pod Tatrami. Lebo Československo je naša spoločná vlasť.